Tanulka

Neviem ako to robím, ale v nedelu si vždy pritiahnem nejaký problém, traumu, stratu alebo hocičo tomu podobné. Možno som si to len vsugerovala a tým si to stále privolávam naspäť, alebo ja neviem..
Som štvrtý deň zavretá doma kvôli chorobe. Doktorka nechápala ako je možné, že som s tým dokázala týždeň chodiť do školy. Nevedela som jej dostatočne vysvetliť, že po tom, ako som strávila mesiac vkuse (vkuse = od rána do večera.. doma som len spala alebo pracovala a v škole som sa každú aspoň trochu možnú hodinu vypýtala z vyučka a išla za profesorom, ktorý mi vybavoval učebňu)  chystaním časopisu, som proste potrebovala byť pritom, keď ho privezú z tlačiarní. A že to stálo zato.. :)
Takže si sedím doma a neviem čo so sebou, keďže najbližšia uzávierka je ďaleko. Čítam nastriedačku tri knihy, hrám všetky možné hry (dokonca som zase začala s Wow-kom..) a snažím sa vymyslieť aspoň trochu užitočnú činnosť. Neúspešne. Včera mi z toho natoľko švaclo, že som tu poskakovala a spievala si obľúbené pesničky, pri 39 stupňovej horúčke, nadopovaná antibiotikami. Dlho som to síce nevydržala, ale celkom slušne mi to zdvihlo náladu (a to natoľko, že som mala chuť napísať šéfredaktorovi, že ho milujem :).
Dnes som od rána zase frflala, že to tu nevydržím a chcem ísť von. Zachránila ma až spolužiačka, ktorá je rovnako ako ja doma. Zabralo to asi na dve hodiny, no potom som znovu začala s nespokojnosťou. A frflala som, nudila sa a frflala. Najviac si to odskákal brat, lebo ma nehorázne naštval. S takýmto nadšením som pokračovala až do večera, kým si ma nezavolala mama. Dovolala práve s jedným známym, ktorého poznám odmalička. Minulú zimu som bola uňho dokonca na prázdninách, lebo to je podla mňa jediný normálny človek z našej rodiny. Telefonovala mu, pretože sa vrátil z nemocnice, no nie nadlho.. "Táni, Tono má rakovinu hrubého čreva a do toho problémy so srdcom..." tá veta mala mať ešte aj pokračovanie, ale nechcela som ho počuť. Odišla som naspäť do izby, neuvedomujúc si poriadne, čo všetko tie slová znamenajú.. Už len čakám, kedy to na mňa celé dolahne a pôjdem sa zamknúť do kúpelne, aby som nemusela vysvetlovať bratovi, čo ma tak vzalo.
A že ja mám problémy a tvárim sa nespokojne so svojím životom...